Lesné biotopy

Dúbravy

Dubové porasty Cerovej vrchoviny sú tvorené 9 druhmi u nás známych dubov: dubom cerovým, dubom zimným, dubom letným, dubom žltkastým, dubom mnohoplodým, dubom jadranským, dubom balkánskym, dubom plstnatým a dubom sivozeleným.

Rozšírenie a zastúpenie jednotlivých druhov v lesných porastoch sa líši v závislosti od podmienok prostredia. Suchšie biotopy viac vyhovujú dubu zimnému, dubu žltkastému, dubu mnohoplodému, dubu jadranskému, dubu balkánskemu a dubu plstnatému. Stanovištia, ktoré sú viac zásobené vodou obsadzuje dub letný a dub sivozelený. Duby sú svetlomilné dreviny, ktorých korunami preniká dostatok svetla, ktoré využívajú druhy rastúce v podraste . V krovitej etáži sa darí čremche strapcovitej, hlohom, baze čiernej, svíbu krvavému, kaline obyčajnej, kaline siripútkovej, bršlenu európskemu, trnke obyčajnej a aj javoru tatárskemu. Bylinnú etáž tvoria druhy ako lipnica hájna , mrvica lesná, často sa vyskytuje chránená kukučka vencová  a vzácne modruška pošvatá.

Limitujúce podmienky prostredia (nedostatok vlahy, extrémne teplé lokality) podmieňujú prechod  dubových porastov k lesostepným spoločenstvám, kde je základnou drevinou dub plstnatý  s dubom cerovým. Najcharakteristickejšou drevinou medzi krami je tu  drieň, ojedinele sa vyskytuje aj mechúrnik stromovitý. Spojením duba v stromovej vrstve a drieňa vo vrstve krovitej vzniká drieňová dúbrava.

Význam duba cerového a skupiny druhov duba plstnatého (dub jadranský, dub balkánsky, dub plstnatý) nie je v produkcii drevnej hmoty , ale v pôdoochrannej a vodohospodárskej funkcii.

Na zhrubnuté pňové výmladky starých dubov je viazaný kováčik fialový, druh európskeho významu. Ďalšími druhmi chrobákov európskeho významu v starých dubinách sú roháč obyčajný a fuzáč veľký. Užovka stromová uprednostňuje výslnné stráne riedkych lesov. Ďateľ prostredný je typickým hniezdičom starších dubovo-cerových porastov. Aj kôrovník krátkoprstý sa vyskytuje v tomto biotope, v sledovanom území je však  zriedkavý.

Hrabové dúbravy

Zmiešané porasty dubov a hraba obyčajného sa vyskytujú najmä v 1. dubovom a 2. bukovo – dubovom lesnom vegetačnom stupni. Z dubov sa na väčších plochách hrabových dúbrav uplatňuje dub zimný. Hrab ostáva v druhej korunovej vrstve. V týchto pestrých spoločenstvách nájdeme aj dub letný a dub cerový.

K hrabu v druhej korunovej vrstve pristupujú: javor poľný, javor mliečny, brest hrabolistý a lipa malolistá. Na okrajoch dubových lesných porastov a hrabových dúbrav rastú vtrúsene ovocné druhy drevín: hruška obyčajná, jabloň planá, čerešňa vtáčia, jarabina oskorušová – oskoruša a jarabina brekyňová – brekyňa.

Hrab sa v dôsledku veľkej výmladnosti pri vegetatívnom spôsobe obnovy môže stať v lesných spoločenstvách prevládajúcou drevinou. Pri obhospodarovaní lesných porastov netreba hrab hodnotiť len ako nežiadúcu drevinu, ale aj ako významnú melioračnú drevinu, ktorej rýchlo sa rozkladajúca opadanka urýchľuje rozklad opadanky duba a tým zlepšuje kolobeh živín v ekosystéme.

V bylinnom podraste prevláda lipkavec marinkový a ostrica chlpatá. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje prilbovka biela a prilbovka dlholistá. Len ojedinele sa môžeme stretnúť v dubohrabinách s podrastom chochlačky so zriedkavým jasoňom chochlačkovým. Z bystruškovitých sa tu vyskytuje aj bystruška záhradná či bystruška fialová.

S pribúdajúcou nadmorskou výškou vzrastá v dúbravách podiel buka a bukové dubiny sa pozvoľna menia na dubové bučiny. S rôznymi typmi dúbrav sa môžeme stretnúť od 1. po 4. lesný vegetačný stupeň, na južných, slnečných expozíciách. Často sú v dôsledku nadmernej ťažby, spásania a zvýšeného výskytu chorôb výmladkového pôvodu.

Bučiny

Bukové porasty sa v Cerovej vrchovine vyskytujú najmä na severných svahoch. V najnižších polohách, v 2. lesnom vegetačnom stupni bukovo – dubovom má v lesných spoločenstvách prevahu dub zimný, až v nasledujúcom 3. lesnom vegetačnom stupni sa začína výraznejšie presadzovať buk lesný. Klesá zastúpenie duba zimného. Popri buku sa uplatňujú javor mliečny a lipa malolistá.

Na miestach, kde má buk dobré podmienky pre svoj rast, vytvára prirodzené rovnorodé porasty, ktoré môžu mať v určitom období života porastu len jednu stromovú vrstvu. Častejšie sú však 2 alebo 3 stromové vrstvy, vďaka tomu, že buk je tieňomilná drevina a v mladosti znáša aj silné zatienenie materského porastu. Bylinný podrast je chudobný, lesy sú často bez podrastu. Ešte pred rašením listov  sa vyskytuje napr. zubačka cibuľkonosná, blyskáč jarný, veternica iskerníkovitá, veterník žltuškovitý. Z chránených rastlín sa ojedinele vyskytuje prilbovka červená a niektoré druhy kruštíkov. V starších bučinách od polovice apríla do polovice mája lieta okáň bukový. Samičky sú aktívne v noci, vtedy kladú aj vajíčka. V letných mesiacoch na starých bukoch len v najvyšších polohách územia môžeme spozorovať imága zriedkavého fuzáča alpského. Hlavne v bučinách a dubohrabinách stredných a vyšších polôh chráneného územia s dostatkom potôčikov sa vyskytuje salamandra škvrnitá. Bocian čierny je zriedkavým hniezdičom málo navštevovaných, starších bučín. Ďalším typickým druhom štrukturálne rozmanitých lesov s dostatkom odumierajúcich stojacich stromov, väčšinou v ochranných lesoch bučín a sutinových lesov je sova dlhochvostá. Ďateľ bielochrbtý je v území najzriedkavejším druhom ďatľa. Je indikátorom starých, prírode blízkych lesov. Jeho výskyt je mozaikovitý. Vyskytuje sa tu vo vyšších nadmorských výškach, v starých bučinách a v sutinových lesoch s množstvom mŕtveho dreva. Ochrana týchto druhov vyžaduje zachovanie ešte mozaikovite sa vyskytujúcich fragmentov starších, menej vyrušovaných častí lesov a v praxi väčšie využitie prírode blízkych spôsobov hospodárenia v lese. V lesných komplexoch sa podarilo zdokumentovať niektorých zástupcov typických lesných druhov netopierov. Sú to napríklad netopier veľkouchý, uchaňa čierna alebo raniak malý.

Jelšiny

Na stanovištiach s dostatkom vlahy sa vyskytujú jelšiny, najčastejšie sa s nimi stretneme  v brehových  porastoch a v mokradiach. Sú tvorené jelšou lepkavou, jelšou sivou, vŕbami a na niektorých miestach aj jaseňom štíhlym. Jelšové porasty sa zachovali len na malom území Cerovej vrchoviny. Opadanka jelší zlepšuje pôdu, obohacuje ju o dusík, čím sa jelše zaraďujú medzi melioračné dreviny. Jelšiny plnia aj dôležitú brehoochrannú funkciu. Z okolitých porastov do jelšín prenikajú javory, bresty, lipy, duby, buk. Z bylín tu rastie ostrica ostrá, záružlie močiarne, kozonoha hostcova. Z jelšových lesov je potvrdený výskyt plocháča červeného , chrobáka európskeho významu.

Všetky spomínané lesné spoločenstvá sú citlivé na nesprávne pestovné zásahy, či už priame alebo v ich blízkom okolí. Pre pôvodné prirodzené porasty predstavuje vážne ohrozenie aj šírenie inváznych druhov drevín napr. agáta bieleho. Jeho ďalšiemu rozšíreniu môže zabrániť aj zmena lesohospodárskych opatrení v chránenom území Cerovej vrchoviny.